Rádioaktívne odpady z prevádzky JE a ich vplyv na životné prostredie

          V tejto práci sa rozobrala problematika RAO z prevádzky jadrových elektrární a ich vplyv na životné prostredie. Cieľom bolo poukázať, že s týmto odpadom sa zaobchádza veľmi opatrne, je tomu venovaná pozornosť mnohých štátov, ako s ním zaobchádzať, pretože predstavuje veľkú hrozbu pre životné prostredie. Ľudia často vidia iba tú negatívnu stránku veci. Je však dôležité, aby si urobili prehľad ako sa s RAO dôsledne narába a taktiež treba zobrať do úvahy, že bez jadra to v budúcnosti asi  nepôjde, pretože nemáme k dispozícii adekvátny zdroj energie.  Ak sa pozrieme na dané príklady:

1) Jedna kocka uránu U235 s hmotnosťou 1 kg je energetický ekvivalent 3000 tonám čierneho uhlia (3000 t čierneho uhlia = 300 vagónov = 5 vlakov).

2) Priemerná ročná produkcia odpadov JE s výkonom 1 000 MW predstavuje: vysoko aktívne odpady (vyhorené palivo): 25 až 27 ton (prepracované a vitrifikované palivo), stredoaktívne odpady asi 310 ton a nízkoaktívne odpady (kontaminované oblečenie, nástroje a pod.) asi 460 ton. Uhoľná elektráreň s tým istým výkonom, hoci aj vybavená čistou uhoľnou technológiou, emituje približne 900 ton SO₂, 4 500 ton NO_x, 6 500 000 ton CO₂, 400 ton rôznych odpadových ťažkých kovov. [3]

Možno by niekto namietal, že máme k dispozícii aj zelenú energiu, len si musí uvedomiť, že vietor nefúka stále a deň sa strieda s nocou, takže nemá zabezpečený stály prísun energie. Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi sa riadi prísnymi pravidlami a podlieha kontrole. Pokiaľ sú rádioaktívne odpady niečím výnimočné, tak je to pozornosť, ktorá sa venuje manipulácii s nimi a ich izolovaniu. Pracovníci v JE sú poučení ľudia, ktorý vedia ako zaobchádzať s jadrovým odpadom a vyhnúť sa tak ožiareniu. Najväčšia nebezpečenstvo pre  životné prostredie je ukladanie RAO odpadov (napr. znečistenie podzemných vôd, v prípade porušenia „obalu“, v ktorom sú uzavreté môžu spôsobiť kontamináciu určitého územia)  Takisto je problém aj ten, že sa musí vymedziť určitá časť územia, kde sa RAO uloží a táto časť územia musí byť kontrolovaná a nesmie byť inka využívaná, aby nedšlo k narušeniu úložiska. Preto sa tejto otázke venuje toľko pozornosti vo svete.

Taktiež v budúcnosti sa objavia aj nové myšlienky spracovania odpadu, ktoré môže byť omnoho účinnejšie ako tie, ktoré ľudstvo pozná teraz. Myslím si, že RAO sa podarí bezpečne uskladniť a zabezpečiť tak ochranu pre budúce generácie a pre životné prostredie.